Tajomstvo sekvoje v Dolnej Krupej
Do miesta, ktoré sa stalo inšpiráciou pre moje jarné omaľovánky, som sa zamilovala na prvý pohľad. Ide o Krupský kaštieľ obklopený nádherným parkom. V minulosti bol sídlom rodiny Brunsvik, neskôr Chotekovcov.
Fakt, ktorý nenecháva moju fantáziu chladnou je, že hostil najmä uhorskú i európsku smotánku. A mladé dámy z rodiny Brunsvikovcov tu hru na klavír nevyučoval nik iný ako Ludwig van Beethoven.
Vždy, keď sa prechádzam chodníčkami tohto parku, mám pocit, akoby som vkročila priamo do minulosti. Vysoké stromy, ktoré strážia všetky tajomstvá generácií, ktoré tam žili a priechádzali sa. Záhadná kamenná jaskyňa a lavičky vyrezané z kmeňov stromov, ktoré vyzerajú akoby na nich ešte predchvíľou sedela dáma v krásnych dobových šatách a čakala na svojho najmilšieho.
V parku sa mieša divoká príroda so sochami a vo vzduchu cítiť mach, kvety, históriu a v čase mojej jarnej návštevy aj medvedí cesnak. Keď sa pohybujete dostatočne nečujne a započúvate sa do šepotu stromov a trávy, pripraví pre Vás duch parku prekvapenie. Mne tentokrát k nohám podhodil májku fialovú - najjedovatejšieho chrobáka v našich končinách. Vylučuje jedovatý alkaloid kantaridín, ktorý v minulosti používali traviči. Takže, ako by môj otec povedal: "Nechytať, pouze koukat."
Na konci kaštieľskeho parku stojí ako taký magický strážca celého miesta špeciálny strom - sekvojovec mamutí. Špeciálny je nielen tým, že ich na Slovensku veľa nenájdete ale stojí tam už stovky rokov a videl už určite všetko - lásku, rozlúčky či vojny. Vyzerá byť taký starý a mohutný, akoby ho tam zasadili ešte samotní lesní čarodejíci v časoch dávno minulých. Jeho korene sa rozprestierajú po zemi ako veľké silné prsty, ktoré prevne držia našu zem.
Keď stojím pri jeho kmeni a pozerám hore, koruna je hustá a vysoká, zrazu mám pocit, že som pod živou katedrálou. Svetlo, ktoré presvitá cez najjemnejšie ihličie v tisíckach drobných zlatých lúčov pôsobí magicky. Najviac ma však fascinujú jeho korene, vždy keď ich vidím, predstavujem si, že hlboko v nich, v tých tajomných dutinách niekto žije. Lesná víla? Milé myšičky? Možno rodinka šťastých škriatkov, ktorí tam na jar tajne sadia medvedí cesnak? Vidím tam malé okienka osvetlené teplým svetielkom, schodíky z koreňov, záhradku s jarnými kvietkami a maličké dvere schované pod machom. Práve tento strom sa stal najväčšou inšpiráciou pre dve moje najnovšie jarné omaľovánky.
Bola by som rada, keby ste pri ich vyfarbovaní tiež cítili zvedavosť, akú cítim ja. Tu túžbu nakloniť sa bližšie a nazrieť, kto tam dole pri koreňoch naozaj žije.
Pre mňa je na omaľovánke tento "môj" krupský strom. Pre Vás to môže byť strom, ktorý na záhrade zasadil Váš otec, či dedo. Strom, ktorý každé ráno obchádzate do práce alebo ten, pod ktorým v lete oddychujete. Zoberte fixy, farbičky či vodové farby a pustite sa do vymaľovávania.
Prvá časť omaľovánky je na stiahnutie v PDF formáte. Druhú časť aj so špeciálnymi postavičkami na hranie pre deti pre Vás pripravujem.
Video pre inšpiráciu, ako si ju môžete vymaľovať. Na malé detaily som použila fixy, na väčšie plochy vodové farby. Použiť môžete samozrejme aj farbičky. Prajem Vám krásne maľovanie.
Foto: Jana Adámková